Témata: 

Stavba kože

Stavba kůže

Koža je najväčším orgánom. Jej plocha závisí od telesných proporcií, u dospelého môže tvoriť až 2 m2 a predstavovať 5…

Tlač
E-mail

Koža je najväčším orgánom. Jej plocha závisí od telesných proporcií, u dospelého môže tvoriť až 2 m2 a predstavovať 5 – 9 % hmotnosti celého tela. Znalosť stavby kože pomáha pochopiť deje, ktoré sa v nej odohrávajú. Koža sa skladá z dvoch hlavných vrstiev, nazvaných pokožka a zamša, ktoré sa nachádzajú na tretej vrstve, zvanej podkožie.

Povrchová vrstva – pokožka

Pokožka (epidermis) je tenká povrchová vrstva kože, zložená z ďalších piatich vrstiev buniek. Najhlbšia, bazálna vrstva, stále tvorí nové a nové kožné bunky, ktoré prechádzajú približne mesačným procesom zrenia. Postupne stúpajú hore až k povrchu, kde už ako odumreté vytvárajú zrohovatenú vrstvu. Tá sa stále olupuje a obmieňa. Kompletná obnova pokožky trvá približne jeden mesiac. Vo vrstvách pokožky nájdeme aj špeciálne bunky melanocyty reagujúce na slnečné žiarenie produkciou hnedého farbiva melanínu. Pokožka neobsahuje cievy.

Na úplnom povrchu zrohovatenej vrstvy sa z mazu mazových žliaz, potu a šupiniek zrohovatenej vrstvy tvorí ochranný tukový film. Pomáha chrániť pokožku pred vonkajším prostredím a zadržiavať v koži vodu.

Zamša – vrstva medzi pokožkou a podkožím

Zamša (dermis) spája pokožku s podkožným tkanivom. Je zložená ešte z dvoch ďalších vrstiev. Obsahuje elastické a kolagénové vlákna, od ktorých závisí pružnosť a pevnosť kože. Zamšou preniká hustá sieť ciev zodpovedných za reguláciu teploty a nervových zakončení, umožňujúca vnímanie chladu, tepla, tlaku a dotyku. Neoddeliteľnou súčasťou zamše sú mazové a potné žľazy, ktorých vývody ústia na povrchu pokožky a umožňujú tvorbu lipidového filmu.

Podkožie – podložie pre pokožku a zamšu

Podkožie (subcutis) je najhlbšou vrstvou kože, ktorá sa skladá prevažne z riedkeho väziva a tukových buniek. Tvorí ochranu proti prechladnutiu a mechanickému poškodeniu. Aj podkožie je hojne popretkávané cievami a nervami.

Kožné deriváty

V koži na niektorých miestach nájdeme aj „kožné deriváty“, ku ktorým patria vlasy, obočie, fúzy, nechty a kožné žľazy (mazové a potné). Najviac nás, samozrejme, zaujíma to, čo z kože vyrastá a je na koži vidieť. Vlasy a chlpy sa tvoria vo vlasovom vačku z keratínových buniek, ich farba je ovplyvnená množstvom obsiahnutého pigmentu. Nechty vyrastajú ako rohovitá doštička z nechtového lôžka. Aj keď, alebo práve preto, že ide o útvary z mŕtvych buniek, venuje im človek toľko starostlivosti.