Vytlačiť Poslať na e-mail

Občas všetci zabudneme kľúče alebo názov nejakého miesta. To je úplne normálne. Pokiaľ si ale nemôžete vybaviť, či ste sa v ten deň už najedli, alebo si zrazu spomenúť na cestu, ktorú ste dovtedy dobre poznali, je potrebné vyhľadať pomoc odborníka. Prinášame vám tipy, ako nenechať mozog zaháľať a precvičovať tak pamäť.

Pamäť je schopnosť mozgu ukladať, uchovávať a tiež vybavovať si informácie. Je veľmi úzko spojená s pozornosťou a sústredením. Mozgové bunky sú najviac vyvinuté približne okolo 25. roku veku, potom mozgové schopnosti pozvoľna klesajú. Zabúdanie je prirodzeným procesom starnutia, s postupujúcim vekom sa tento problém zosilňuje. Príčinou je zníženie schopnosti mozgu vytvárať a uchovávať pamäťové stopy.

Najmiernejšia forma problémov s pamäťou je tzv. kognitívna dysfunkcia alebo ľahká porucha poznávacích funkcií. Tá sa prejavuje práve ako zabúdanie mien či toho, čo ste práve chceli urobiť. K ďalším príznakom tejto poruchy patria aj problémy so spánkom a strata motivácie. Inú skupinu porúch pamäte predstavujú tzv. demencie. Tu sa už jedná o závažné, väčšinou nevratné postihnutie vlastnej štruktúry mozgu.

Všeobecne možno povedať, že pokiaľ poruchu pamäti pociťuje len človek sám a v malej miere, pokiaľ porucha pamäte nenarúša schopnosť vykonávať zamestnanie či rôzne aktivity, ide o normálny stav. Ak je však takého rozsahu, že človeka trápi a znemožňuje mu robiť to, na čo bol zvyknutý, alebo že na ňu znepokojene upozorňujú aj jeho blízki, alebo sa zhoršuje, jedná sa už rozhodne o dôvod na vyšetrenie u odborníkov.

Podľa odborníkov by sme s cieleným precvičovaním pamäte mali začať už medzi 20. a 45. rokom. A všeobecne s touto aktivitou neprestávať.

Najjednoduchšia cesta je navštíviť praktického lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe, alebo rovno odborníka na choroby spojené s poruchami pamäti (neurológa, psychiatra, geriatra), ktorý zaistí odborné vyšetrenie a prípadne odporučí liečbu. Návšteva lekára je dôležitá – s poruchou pamäti totiž môžu súvisieť choroby, ktoré sa dajú liečiť, napríklad depresie, dôsledky chronického stresu, porucha štítnej žľazy a ďalšie.

Čo pamäť oslabuje najčastejšie

Problémy s pamäťou sú síce dané vekom podmieneným úbytkom mozgových funkcií, ale tiež sú do značnej miery ovplyvnené životným štýlom a ďalšími faktormi, medzi ktoré môžu patriť:

  • Stres: V jeho dôsledku sa do mozgu dostáva viac hormónu kortizolu. Ten potom znižuje tvorbu spojov mozgových buniek čiže synapsií, čo je mechanizmus vzniku predovšetkým krátkodobej pamäte.
  • Depresia: Tu sa uplatňuje znížená hladina serotonínu v mozgu.
  • Hormonálne výkyvy: Objavujú sa predovšetkým u žien v menopauze.
  • Užívanie liekov: Niektoré lieky a ich dlhodobé užívanie môže poškodzovať pamäťové mechanizmy.
  • Alkohol a drogy: Tu sa okrem priameho poškodenia mozgových buniek uplatňuje aj nedostatok niektorých vitamínov, hlavne tiamínu.
  • Fajčenie: Pamäťové schopnosti sú ovplyvnené predovšetkým znížením prísunu kyslíka do mozgu.
  • Nevyvážená strava: Škodí najmä jedlá s nadbytkom tukov a nedostatkom vitamínov, ako sú vitamín B12 či kyselina listová.
  • Znížená funkcia štítnej žľazy: Porucha pamäte je tu daná celkovým znížením metabolizmu.

Poruchy pamäte

Alzheimerova choroba narúša časť mozgu a spôsobuje pokles kognitívnych funkcií. Býva najčastejšou príčinou demencie, ktorá vedie postupne k závislosti chorého na každodennej pomoci iného človeka. Alzheimerova choroba začína pozvoľna. Najskôr sa u chorého zhoršuje krátkodobá pamäť a nie je schopný sa postarať o niektoré veci v domácnosti. Rýchlosť, ktorú Alzheimerova choroba postupuje, sa u každého postihnutého líši. Chorý má však čoraz väčšie problémy s vyjadrovaním, rozhodovaním, nedokončuje myšlienky, je zmätenejší. Mení sa celá jeho osobnosť. V posledných štádiách choroby už vôbec nie je schopný sa sám o seba postarať.

Demencia je trvalý úbytok duševných funkcií a schopností. Postihuje inteligenciu, kognitívne funkcie aj vyššie city. Priebeh choroby je rôzny, závisí od príčiny a eventuálnej včasnej liečby – a rôzny býva u jednotlivých typov demencie. Demencia sa lieči farmakologicky, ale dôležité sú aj nefarmakologické postupy v oblasti psychoterapie.

Existuje mnoho miest, ktoré slúžia na odhalenie začínajúcich problémov s krátkodobou pamäťou a porúch kognitívnych funkcií, niektoré sa zameriavajú aj na testovanie Alzheimerovej choroby či iných foriem demencie. Na tieto skríningové vyšetrenia si môžete v prípade záujmu zájsť aj do niektorých lekární, ktoré ponúkajú Alzheimer konzultačné centrá.

Aby hlava fungovala

K opatreniam, ktoré môžu posilňovať pamäť, patrí predovšetkým dostatok spánku, obmedzenie stresu a vyhľadávanie relaxačných činností a záľub, cvičenie a pohybová aktivita, dostatočný príjem vitamínov a omega-3 mastných kyselín, ktoré sa vyskytujú v rybách, orieškoch a ľanovom oleji. Dôležitý je aj kontakt s ostatnými ľuďmi – trávenie času s blízkymi ľuďmi a priateľmi nás zbavuje stresu a stimuluje komunikačné zručnosti.

Pripravili sme pre vás šesť rýchlych cvičení na kognitívne funkcie, ktoré si môžete vyskúšať. Tieto cviky zamerané na pamäť majú iba orientačný charakter a nekladú si za cieľ stanovovať diagnózu. Čo sú vlastne spomínané kognitívne funkcie? Sú to myšlienkové procesy, ktoré nám umožňujú rozpoznávať, pamätať si, učiť sa a prispôsobovať sa rôznym podmienkam okolo nás. Patrí medzi ne pamäť, koncentrácia, pozornosť, rečové funkcie alebo napríklad porozumenie informáciám.

Spôsobov, ako sa dá trénovať pamäť, je nespočetné množstvo a záleží na tom, čo kto práve potrebuje. Tým, ktorí si chcú zlepšiť pamäť, sa všeobecne odporúča začať sa učiť niečo nové, napríklad cudzí jazyk, lúštiť krížovky či sudoku, hrať rôzne strategické hry, ktoré vyžadujú bedlivé sústredenie (šachy, karty, pexeso, mahjong), prípadne sa venovať kreatívnym činnostiam . A snažiť sa denne získavať nové informácie, z časopisov, internetu, vzdelávacích programov v televízii a podobne.

Poradňa

Poradňa

Spýtajte sa, poradíme

Nebojte sa hovoriť o zdravotných problémoch a veciach, ktoré s tým súvisia. Spýtajte sa nás na to, čo vás trápi, a my vám poradíme. Tiež sa môžete pozrieť na odpovede na otázky, ktoré položili iní už pred vami, alebo si prečítať príbehy našich pacientov.

Poradňa
Mohlo by sa vám páčiť
Kurz první pomoci
Kto je pripravený, nie je zaskočený ani pri prvej pomoci

Vo vyhrotenej situácii, ktorá si vyžaduje prvú pomoc, nie je čas na dlhé uvažovanie. Preto je dobré...

Celý článok
Tipy a triky na léto
Tipy a triky ako si užiť leto aj v horúcich dňoch

Silné slnečné žiarenie vytvára záťaž pre ľudský organizmus. O to viac opatrní by v parných a dusných...

Celý článok
Strečing pri jazde autom
Cvičenie na cestách: Časť 1. – v aute

Dnešná digitálna doba je až neuveriteľne rýchla a s tým súvisí i fakt, že sa zrýchlilo aj cestovanie...

Celý článok